Skip to main content

Pomoc, mám priveľa nápadov!

Keď sa povie poviedka, každý poučený autor (a čitateľ) by si mal predstaviť krátky prozaický útvar. Kedy je ale poviedka dlhá tak akurát? A je menej naozaj viac alebo je viac vlastne viac? Čo robiť, keď je nápadov jednoducho priveľa? A čo s tým majú zajace?!

Konca kraja

„Útlosť neznamená povrchnosť. Poviedka by mala byť rozsiahla vo svojej hĺbke a mala byť nám sprostredkovať význam,“  píše vo svojom súbore esejí a prednášok Mystery and Manners jedna z najuznávanejších autoriek poviedok Flannery O'Connor. Odpoveďou na otázku „Ako spraviť poviedku krátkou?“ by mohla byť práveže ďalšia otázka „Ako ju spraviť lepšou?“.

Obraz, ktorému sa v texte venujete, môžete začať neskôr alebo ukončiť skôr. Nepodceňujte čitateľov, domyslia si viac, než si môžete myslieť.  Skúste sexy spolužiaka hlavnej protagonistky zlúčiť s tučným bufetárom, možno vášmu príbehu stačí bufetár s pekným zadkom a poviete touto postavou to isté, čo by ste inak dvomi.  Nevyplytvajte celý odsek na opis toho, ako vyzerá zima, že sneží, ľuďom ide para od úst, a mrzne tak, že aj Starkovci by si zapli vrchný gombík na košeli. Postavy nemusia zatínať päste rúk, žmurkať očami či kopať nohami. Naozaj si štyri postavy v miestnosti musia povedať „Dobrý deň“ v dialógu?

Na zelenej lúke sedí zajac

Po premietaní  jedného študentského filmu som od hodnotiacich počula o „scenáristických zajacoch“. Predstavte si, že máte vrece plné krásnych zajačikov - aj Cruella de Vil by nad nimi od radosti zaplakala. Vrece otvoríte uprostred lúky a zajace sa rozbehnú na všetky strany. A vy môžete robiť, čo chcete, nikdy ich všetky nepochytáte. Pár sa vám možno poradí chytiť za uši, ale čo s tými zvyšnými?

Zostaňme ešte pri zajacoch. Teraz ich máte zavretých vo výbehu, pekne pokope. Medzi sto hnedastých králikov sa vám však zamiešalo desať veľkých angorákov. Práve tie vyčnievajú a upútajú vašu pozornosť. Keď máte príliš veľa nápadov, pokúste sa pochopiť, ktoré z nich vyčnievajú nad ostatnými a ako pomáhajú príbehu.

Svoje nápady nezatracujte navždy. Raz sa vám pravdepodobne ešte zídu, ibaže už nie v tomto príbehu.  Nezabúdajte, že autorstvo sa splodí pri prvom písaní, ale rodí pri prepisovaní. 

Krátke cvičenia na dĺžku

  1. Napíšte problematickú scénu tromi spôsobmi:  s úvodom (príchod postáv na scénu, zoznámenie sa s postavami), jadrom a záverom a potom bez úvodu alebo bez záveru. Kedy je funkčnejšia pre príbeh a celú poviedku?
  2. Skúste niekoľko cvičení s presným ohraničením slov – ako vyzerá príbeh, prerozprávaný v 1000/100/50 slovách?
  3. Ktoré opisy z vašich predchádzajúcich textov by sa dali skrátiť/vyhodiť?

Podporili nás