Tipy na knižné darčeky nemohli chýbať na medziriadkarskom blogu ani tento rok . Pomohli nám s nimi známi slovenskí autori a autorky.
Už o 10 dní sú Vianoce. Čitateľom blogu Medziriadkov zrejme nemusíme vysvetľovať, že obdobie, počas ktorého mnohí z nás akosi prirodzene spomalia, je ako stvorené na čítanie dobrých kníh. A aj na ich darovanie.
Prinášame vám tak niekoľko tipov na skvelé tituly, ktorými môžete potešiť seba alebo iných pod stromčekom. Tentokrát sme si na pomoc prizvali spisovateľov a spisovateľky, aby odporučili svojich obľúbencov.
Vanda Rozenbergová
Páčila sa mi kniha Sesternice od autorky Aurora Venturini. Myslela som na ňu aj dlho po prečítaní. Nezvyčajne napísaná kniha, o téme, ktorá je na prvý pohľad bulvárna, ale v skutočnosti je to celé krehké a inak. A odohráva sa v Argentíne, no nemala som pocit vzdialenosti, geografickej, ani mentálnej. Hrdinka Yuna nie je osobou, ktorú prečítame na prvý raz a to je pravdepodobne zmyslom umenia ako takého: nachádzať všetko dôležité medzi riadkami, nikde inde.
Dušan Dušek
Stále znovu, s opätovnou radosťou sa vraciam k prostej kráse básní americkej poetky Louisy Gluckovej v jej knihách Divoký kosatec, Noc vernosti a ctnosti a Zimné recepty, kolektív autorov. A ešte jeden Američan: Jim Harrison a jeho Básne.
Balla
Poznám svoju vlastnú tvorbu, preto nedôverujem slovenským autorom. Odkladal som aj čítanie knihy Dominiky Moravčíkovej Dom pre jeleňa, no napokon ma jej zbierka nadchla, najmä titulná a zároveň najrozsiahlejšia poviedka. Je skvelé, že niekto dokáže písať až natoľko „nie z tohto sveta“, z tohto dnešného, tunajšieho, mestského, lebo má svoj vlastný: podivné uzatvorené spoločenstvo ľudí s iným alebo inak aplikovaným náboženstvom, inými pravidlami, inými prírodnými či až nad-prírodnými zákonmi, a v tom inom svete sa dejú s úplnou samozrejmosťou iné veci a iné príbehy, no nielen to, o inom svete sa tu píše akoby trochu inými vetami a neraz dokonca aj inými slovami či spojeniami slov. Znepokojene som zistil, že poviedka Dom pre jeleňa (ale vlastne celá rovnomenná zbierka) je jednou z najzaujímavejších, aké som za ostatné roky čítal, hoci je pravda, že v ostatných rokoch veľa nečítam.
Weronika Gogola
Najväčší dojem tento rok spravila na mňa kniha Minor Detail od palestínskej autorky Adanii Shibli, ktorá popisuje príbeh ženy žijúcej v Gaze, ktorá sa raz rozhodnee vyraziť na cestu v hľadaní miesta, kde sa pred rokmi odohral jeden veľmi drsný príbeh. V 40. rokoch izraalskí vojaci znásilnili neznámu beduínsku ženu. Obidve ženy a dejové linky spája jeden dátum. Hlavná hrdinka prišla na svet presne v deň, keď sa to stálo. Náhodou narazí na článok o znásilnenej žene, a vyberie sa na cestu po stopách zločinu. Zoberie zo sebou staré aj nové mapy, tie staré sú plné palestínskych dediniek, na tých nových je len púšť. Svet, ktorý zmizol. Kniha je veľmi kondenzovaná a zároveň neuveriteľne silná. Pre mňa absolútny must read pre všetkých, ktorí chcú pochopiť osud ľudí žijúcich v Gaze. Kniha po útoku Hamasu bola cancelovana v Nemecku a neobdržala cenu, ktorú pôvodne mala získať na knižnom veľtrhu vo Frankfurte.
Filip Németh
Už dávnejšie som sa chystal prečítať si niečo od Toni Morrison a našiel som odporúčanie, že ak by človek od nej mal čítať iba jednu knihu, potom je to Beloved/Milovaná. Nenechajte sa pomýliť názvom - románik je to iba rozsahom. Komplexný a dômyselne používaný jazyk, témy ako rasizmus, zložité rodinné vzťahy, traumy, šialenstvo… Ale pod tým všetkým aj tony intenzívnej ľudskosti a tej najhlbšej, hoci nie len v pozitívnom význame, lásky.
Pražákům je hej, aj preto, že majú Planetu Praha. Kniha nadväzuje na rovnomenný film, ale je širšie koncipovaná. Nachádza vzácne ekosystémy a zaujímavé príbehy uprostred brownfieldov, na nákladných staniciach aj na, s prepáčením, ošťatých rohoch. Migračné trasy rastlín, ovce na sídliskách, ekologický prínos herbicídov, mravčí otrokári... Navyše vtipne, miestami až poeticky. Ja by som túto knihu zaradil do školských osnov ako učebnicu praktického prírodopisu/geografie v každom meste.
Neviem, či sú ideálnymi tipmi pre Medziriadkarky a Medziriadkarov zbierky o ťažkostiach materstva a o strate milovanej manželky, ale mne tento rok zatiaľ spôsobili asi najviac poetickej rozkoše Domáce práce Juliany Sokolovej a zbierka Jana bude brzy sbírat lipový květ od Miloša Doležala (ocenená Cenou Magnesia Litera). Jedna rozpráva veľmi súčasným jazykom, druhá sa naopak nebojí ani pátosu a viazaného verša, obidve však dokážu veľmi pôsobivo sprostredkovať silnú ľudskú skúsenosť.
Juraj Červenák
Mňa potešilo, že v Slovarte vyšiel Posledný jednorožec, autorom je Peter S. Beagle. Je to jedna z najkrajších kníh, aké som kedy čítal, a nielen v rámci žánru fantasy. Kedysi podľa nej vznikol aj výborný animovaný film. Čítal som román už dávnejšie v českom preklade, ale veľmi pekné nové slovenské vydanie som si nemohol nechať ujsť a teraz sa teším, ako si ho prečíta aj moja dcéra.
Soňa Uriková
Na knižnej burze som narazila na ešte zabalený grafický román Pod dekou. Som náhodnou fanúšičkou tohto žánru, čo znamená, že keď sa ku mne – alebo ja k nemu – náhodou dostane, chopím sa šance. Zároveň to znamená, že si môžem vyberať hrozienka z koláča (rozumej siahať po dobre hodnotených a oceňovaných dielach), a nemusím čítať všetko, čo sa vydá a môže to mať rozporuplnú kvalitu. Pod dekou (v origináli Blankets) od Craiga Thompsona som už v minulosti zachytila na sociálnych sieťach, pamätala som si tú obálku, respektíve jej viaceré verzie, ktoré spája atmosferickosť a farebnosť. Je to predsa len 20 rokov starý titul. Naďabila som na ňu v krabici kníh z druhej ruky vo veľmi správnom čase, pretože sama pracujem na texte, ktorý má s týmto románom spoločnú tému a síce vyrastanie v prostredí viery a cirkvi, prelínané s časmi prvej lásky. Nie je to komiks, ktorý zhltnete na posedenie, aj keď by ste mohli. Myslím si však, že sa to nedá, pretože patrí k tým, ktoré prinášajú aj mnohovrstevnú a obsah obohacujúcu výtvarnú stránku, ktorej sa určite treba venovať. Je krásne zastaviť sa na nejakej silnej stránke a celé minúty ju skúmať. Ja sama som sa zastavila aj po samotnom prečítaní, naozaj zasiahnutá a inšpirovaná.
Pavol Rankov
Dovolím si otázku zúžiť na slovenskú literatúru. Dominika Moravčíková: Dom pre jeleňa. V prvom rade je to výborná literatúra, v druhom rade je to „iná“ literatúra. Je to próza o vidieku a krajine, ale nie je to ani vidiecka próza, ani ďalší z pokusov o povýšenecký kaviarenský pohľad na dedinu. Je to svojim spôsobom aj angažované, napríklad feministicky, ale nemá to nič spoločné s tými prvoplánovými agitkami, aké sa píšu vo svete aj u nás. A toho tajomstva a nevypovedaného!
Eva Luka
Keď som dostala túto otázku, vybavili sa mi pred očami knihy, ktoré som tento rok prečítala. Nebolo ich veľa, ale o to väčšiu radosť mi urobili. Spomeniem teda najprv niektoré z nich. Z poézie to boli Proč litovat od Galwaya Kinnella, Joširó/Kacuki/Nami/ Urara od Čijo Kitahary, Bukolika od Rudolfa Juroleka a Domáce práce od Juliany Sokolovej. Z detskej literatúry Tiene v kresle od Gerður Kristný a Pirátske rozprávky od Veroniky Dianiškovej. Z prózy Another Man´s Wife od Mandžul Badžadž, Hastrman od Miloša Urbana, Patchwork v bielej od Jany Bodnárovej a Eseje od Jona Fosseho. Mnohé knihy, ktoré som si kúpila alebo dostala tento rok, ešte len čakajú na prečítanie.
Je však predvianočný čas a v ňom je podľa mňa treba čítať veselé a dušu povznášajúce knihy. Tých nie je nikdy dosť, a preto sa teším, že sa k mojim rukám dostala čarovná knižka
Petra Borkovca Sebrat klacek. Petr z nej čítal na festivale Versus v Banskej Bystrici asi pred vyše mesiacom, a mňa úryvok, ktorý som si od neho s nadšením vypočula, úplne dostal. Následne som dostala do daru aj celú knihu s podpisom. Čítala som ju pomaly, postupne a tešila sa z každej vety. Toľkú poéziu, humor, jemnú melanchóliu, láskavú iróniu a k zamysleniu nútiace poviedky som v jednej knihe už dávno nenašla. Je to skvost, a preto som ju ešte celú neprečítala, budem si ju postupne dávkovať až do vianočného času.
Poviedky ako O střevlících, Ráno u řeky, V rajčatech, Jazyková poradna na Zelený čtvrtek, En scen ur ett äktenskap, Poezie NDR, Marianne, Elizabeth, Julia & Marzanna, Za Alicí Wierpichovou atď sú každá iná. Všetky však spája pôvab pozorovania, dojemná láskavosť, nezameniteľný borkovcovský humor a neuveriteľná ľahkosť dobrej literatúry. Túto krásnu knihu vrelo odporúčam.
A ešte jedna dôležitá vec, pre ktorú ju mám tak rada: veľmi mi pripomína pôvabnú knižku Adolfa Hoffmeistra Made in Japan (1958), ktorú som čítala ešte ako úplne mladá, keď som sa pripravovala na svoje štúdium japončiny.
Nicol Hochholczerová
Zdeformovaná štúdiom výtvarného umenia som v uplynulom roku čítala hlavne umenovednú literatúru namiesto beletrie; a tak je môj prvý knižný typ práve na moju absolútne obľúbenú knihu tohto druhu: Art as Therapy od Alaina de Bottona. Je síce primárne o výtvarných dielach a dizajne, no jej myšlienky sú podnetné a platné naprieč umeleckými druhmi; je to vlastne tak trochu povinné čítanie pre tých a tie, ktorým nevadí čítanie v angličtine a raz za čas ich nahlodajú pochybnosti, na čo nám to umenie vlastne je, a či v súčasnosti nie je sebecké chcieť byť umelcom, keď nás obklopujú vážnejšie problémy, než či sme napísali dobrú prvú vetu. A keď sme už pri skvelých vetách: síce opäť s menším obmedzením, tentoraz vekovým, keďže knihu odporúčam najmä starším Medziriadkarom a Medziriadkarkam, ale bolo by priam kriminálne neodporučiť novú knihu najštýlovejšej slovenskej spisovateľky, Ivany Gibovej. Babička vás pomelie ako do fašírky, vyzuje z papučiek a pokazí vám chuť na linecké. Ale čo už - najlepšie prózy skrátka také bývajú.
Kliknutím na obálky knižiek sa presuniete na miesta, kde sa dajú jednotlivé knižky kúpiť. Podporte takto sponzorov Medziriadkov zakúpením publikácií priamo u vydavateľov či v našich spriatelených kníhkupectvách!