Vodorovne

váhavo a

po bruškách prstov

po tme

pobozkaná trávou

každým steblom

prší

plače odzadu

záporné číslo

zruší kladné

a zostane len prázdno

xxx

letokruhy v ponožkách

už chodíš skoro

naboso

večer zaspávaš

s náramkovými hodinkami

pri uchu

dopisuješ listy

odzadu

čoskoro bude čas

obliecť sa

do svetla

Zazimovanie

I.

topánky si vysteliem

jesenným lístím

pery namaľuje

vietor

už len

oblízaný prst

a môžem

ísť

II.

koruny majú ešte

červené očí

moje už

zasychajú

padajú

ešte stále

stiahnuté

póry

III.

kvety plačú

na jeseň

lúčia sa

s vlasmi dievčat

stále

kratšími

xxx

v podlahe výťahu som dnes objavila

nočnú oblohu

vliala sa mi do topánok

skryla sa mi do ponožiek a objala mi členky

doma som ju vyliala

do vane

naplnila ju až po okraj

ukončila všetky vety

ponorila som do nej

tvár

potom aj krk plecia dlane

zvyšok vtiahla

sama

aby som sa jej mohla spýtať

ako sa mám

xxx

adresa mojej hlúpej

duše

je kvé-er kód

štvorce v rohu

číslo na konci

oči zatváram pri

blesku

v binárnom kóde

ti odovzdám

iba tie slabiky

ktoré sa nemäkčia

zajtra ráno

už teraz to viem

prehreje sa mi procesor

Anna Semková - 2. miesto, poézia, základné školy, MEDZIRIADKY 2019