XX
odteraz budem spávať iba so starými mužmi
nebudem prieberčivá
musia nosiť košeľu o dve čísla väčšiu
mať bradu a vrásky
a musia ma nenávidieť
byť arogantní a kričať, že som hysterická ženská
vopchám im holé ruky do brucha aby som vybrala spomienky na minulosť
voňajú celuloidom a glazúrou
odteraz sa nechám rozpredať na orgány
sama si podám inzerát
odteraz budem jesť mäso a piť krv zvierat
a štítiť sa nebudem
ničomu
XY
v mojich najhorších snoch
sedím na bielej plastovej stoličke
v nemocničnej sprche
a dvaja sanitári
mi umývajú
vlasy a telo
vozík
odparkovaný pred dverami
a pri ňom sestra
čaká, či neodpadnem
chápte
že iná dlho nebudem
prahnem
po tej spomienke
kým kričím
“teplejšiu!”
mort
s ako stromy ktoré nevidíš keď spíš
tá ulica
obídeš ma
objímem ťa
m ako mesto a mlieko v plastovej fľaške
prsty na obrubníku
veď vidíš
veď počuješ
r ako rozmer
už nevidím ďalej
vyfľusnutá miezga čo robí život
instantná atrakcia
ť ako ťarcha keď točí sa svet
ťažoba tetrapak tužidlo
ť ako teplomer
telesný čin
talizman pre šťastie
básne sú prežitok
a nemocničná sestra mi pod posteľnou plachtoušepká
že jej dcéra
sa mala volať
alica
ZIMA A ONA
táto báseň váži tri tony a dvadsať deka
nepíše sa ľahko
je venovaná tebe, kto si ju neprečítaš
lebo kým som ju písala, stratila si sa z dohľadu
bodaj by som vedela skrutkovať tak krásne
murovať tak nežne
plevať s toľkou gráciou
možno by som potom nepotrebovala sirénu
stačil by diktafón
krásny to čas, tá jar
na sihoti deti trhajú prvé snežienky
nedala si mi vedieť
vyrástla som z budelepšie a nebertotakvážne
vyrástla si z prepáčmito
vyrástli sme z rukunato
jelitokopitoplatito
z tapajopomstiepev
vyrástla si a v izbe vädne plevel
ktorý si zúrivo vytrhla zo zeme
dvíhaš ruku vyššie než hádzanár nižšie než satan
tvoje mladé oči vidia bielobu
namiesto dúhy
krásny to čas, tá jar
počuť hrdličky z fíšoru
pookriem bez zábran
vyrástla si a v izbe vädne plevel
ktorý si zúrivo vytrhla zo zeme
bol
taký krásny
DEMO
doma je len ozvena
nie sú tam riadky
a zámočník si zobral za ženu
moju matku
doma nemám ústavu ani synonymický slovník
ostali po nich
stopy v prachu
doma je láska no nie je neha
musel si mi ju doniesť v celofáne
kričala celú cestu
doma je sen no nie skutočnosť
predstava nie opasok nie vypínač nie žiletky nie voňavky nie obézny muž nie nadávky
doma je len ozvena nie sú tam stromy
nemám si na čo zavesiť
vysoké očakávania
doma je len pusto
hovoria
vypustíš ju a zje ťa
do tla
do dna
doma je mačka a sto biliónov neurónov
a ja ťahám za sebou orgány
dolu brehom
Alica Bednáriková - 2. miesto, poézia, vysoké školy, MEDZIRIADKY 2019
