Katarína Melcherová – biele miesto na nádych // mozaika

biele miesto na nádych

xxx

v klietke z ľudských tiel

ako vtáča

sa prepletáš

pomedzi

pás prsty rebrá

telá sú pevne zovreté

dusia ťa

trhajú ti perie

chlad sa ti omotáva okolo lýtok

hryzie ťa do členkov

sneh je nemý 

špičky sú dopnuté

xxx

studený vzduch

spomalí pohyb špičiek

po snehu

s výšivkou

zo zamrznutých včiel

voňajú ako slnko

zopár žihadiel

sa ti zapichlo do prstov

pirueta

úklon

brušká navlečiem na niť

a omotám okolo hrdla

xxx

kožu mám zo skla

dážď

mi steká po ramenách 

skúma ma

kosti svaly myšlienky

motýľom kreslím  na krídla

vôňami  

potom

sa z nich stanú

kvety

mozaika

našiel si ju na zemi

medzi črepinami

z farebného skla

každá je iná

pozoruješ

ako sa svetlo dostáva

cez jej telo

robí ju skutočnou

zarezáva sa ti do kože

no aj tak ju opäť poskladáš

xxx

vo vašom dome

je množstvo poličiek

a všetky sú zaplnené výkresmi

z hrubého papiera

sú tvojho otca

na každom je iný obraz

tvoj otec nepočuje

zvuky

kreslí

najradšej máš

zvuk spievajúcej fľaše

je modrý a zaberá celý papier

len v jednom rohu

je biele miesto

na nádych

raz si vytapetuješ izbu

zvukmi

tvojho otca

Katarína Melcherová – 1. miesto, poézia, základné školy, MEDZIRIADKY 2019