biele miesto na nádych
xxx
v klietke z ľudských tiel
ako vtáča
sa prepletáš
pomedzi
pás prsty rebrá
telá sú pevne zovreté
dusia ťa
trhajú ti perie
chlad sa ti omotáva okolo lýtok
hryzie ťa do členkov
sneh je nemý
špičky sú dopnuté
xxx
studený vzduch
spomalí pohyb špičiek
po snehu
s výšivkou
zo zamrznutých včiel
voňajú ako slnko
zopár žihadiel
sa ti zapichlo do prstov
pirueta
úklon
brušká navlečiem na niť
a omotám okolo hrdla
xxx
kožu mám zo skla
dážď
mi steká po ramenách
skúma ma
kosti svaly myšlienky
motýľom kreslím na krídla
vôňami
potom
sa z nich stanú
kvety
mozaika
našiel si ju na zemi
medzi črepinami
z farebného skla
každá je iná
pozoruješ
ako sa svetlo dostáva
cez jej telo
robí ju skutočnou
zarezáva sa ti do kože
no aj tak ju opäť poskladáš
xxx
vo vašom dome
je množstvo poličiek
a všetky sú zaplnené výkresmi
z hrubého papiera
sú tvojho otca
na každom je iný obraz
tvoj otec nepočuje
zvuky
kreslí
najradšej máš
zvuk spievajúcej fľaše
je modrý a zaberá celý papier
len v jednom rohu
je biele miesto
na nádych
raz si vytapetuješ izbu
zvukmi
tvojho otca
Katarína Melcherová – 1. miesto, poézia, základné školy, MEDZIRIADKY 2019