Pomoc, mám priveľa nápadov!
Keď sa povie poviedka, každý poučený autor (a čitateľ) by si mal predstaviť krátky prozaický útvar. Kedy je ale poviedka dlhá tak akurát? A je menej naozaj viac alebo je viac vlastne viac? Čo robiť, keď je nápadov jednoducho priveľa? A čo s tým majú zajace?!
Konca kraja
„Útlosť neznamená povrchnosť. Poviedka by mala byť rozsiahla vo svojej hĺbke a mala byť nám sprostredkovať význam,“ píše vo svojom súbore esejí a prednášok Mystery and Manners jedna z najuznávanejších autoriek poviedok Flannery O’Connor. Odpoveďou na otázku „Ako spraviť poviedku krátkou?“ by mohla byť práveže ďalšia otázka „Ako ju spraviť lepšou?“.
Obraz, ktorému sa v texte venujete, môžete začať neskôr alebo ukončiť skôr. Nepodceňujte čitateľov, domyslia si viac, než si môžete myslieť. Skúste sexy spolužiaka hlavnej protagonistky zlúčiť s tučným bufetárom, možno vášmu príbehu stačí bufetár s pekným zadkom a poviete touto postavou to isté, čo by ste inak dvomi. Nevyplytvajte celý odsek na opis toho, ako vyzerá zima, že sneží, ľuďom ide para od úst, a mrzne tak, že aj Starkovci by si zapli vrchný gombík na košeli. Postavy nemusia zatínať päste rúk, žmurkať očami či kopať nohami. Naozaj si štyri postavy v miestnosti musia povedať „Dobrý deň“ v dialógu?
Na zelenej lúke sedí zajac
Po premietaní jedného študentského filmu som od hodnotiacich počula o „scenáristických zajacoch“. Predstavte si, že máte vrece plné krásnych zajačikov – aj Cruella de Vil by nad nimi od radosti zaplakala. Vrece otvoríte uprostred lúky a zajace sa rozbehnú na všetky strany. A vy môžete robiť, čo chcete, nikdy ich všetky nepochytáte. Pár sa vám možno poradí chytiť za uši, ale čo s tými zvyšnými?
Zostaňme ešte pri zajacoch. Teraz ich máte zavretých vo výbehu, pekne pokope. Medzi sto hnedastých králikov sa vám však zamiešalo desať veľkých angorákov. Práve tie vyčnievajú a upútajú vašu pozornosť. Keď máte príliš veľa nápadov, pokúste sa pochopiť, ktoré z nich vyčnievajú nad ostatnými a ako pomáhajú príbehu.
Svoje nápady nezatracujte navždy. Raz sa vám pravdepodobne ešte zídu, ibaže už nie v tomto príbehu. Nezabúdajte, že autorstvo sa splodí pri prvom písaní, ale rodí pri prepisovaní.
Krátke cvičenia na dĺžku
- Napíšte problematickú scénu tromi spôsobmi: s úvodom (príchod postáv na scénu, zoznámenie sa s postavami), jadrom a záverom a potom bez úvodu alebo bez záveru. Kedy je funkčnejšia pre príbeh a celú poviedku?
- Skúste niekoľko cvičení s presným ohraničením slov – ako vyzerá príbeh, prerozprávaný v 1000/100/50 slovách?
- Ktoré opisy z vašich predchádzajúcich textov by sa dali skrátiť/vyhodiť?